Človek milión, ošlahaný osobnými prehrami
trpiaci pseudo-bariérami
človek nosiaci si svoj nehybný kríž..
Davová psychóza - nosiť masku neprístupnosti
no vnútri rúcajúce sa klbko komplexov.
Každé ráno šepkať pred dverami slová
ktoré najviac postráda
cítiac, že ich vraví niekto iný
..toto miesto, tento čas..
V žilách pulzujúci kofeín
a večer zaspáva bezmyšlienkovite v poháre vína.
Najkrajši sme v zrkadle
- mlčí..
žiadna odozva na včerajšok
žiadna väzba na zajtrajšok.
Chcela som ťa mať takého ako si vysnívam - a bodka. Ale keď už taký si, ja začnem snívať znova...rozbíjam si hlavu o múr. Nie po prvýkrát.
kým nás realita nerozdelí
17.11.2011 19:38:36
. | stály odkaz
Komentáre
hmmm,
myslieť, no dumy neurobiť cieľom,
do očú pozrieť víťazstvu i pádu a rovnaký byť k tým dvom nepriateľom,
ak zvládzeš počuť nožmi pokrivené v nástrahu bláznom priame svoje slová,
ak z ruín vecí, či žil si len pre ne, zodratou dlaňou začneš tvoriť znova,....... bude z teba človek=realista
prečo mi to zlialo ako jeden text ? :(